Áno, niekedy to býva aj slabosť a zlosť, niekedy sa cítite dokonca bezradne. Častejšie sa však usmievate. Aj mŕtva od únavy sa usmievate. Tešíte sa, že je s vami.
Je to však nič proti tomu, koľko je vo vás zrazu lásky. Strašné množstvo lásky. A to malé cudzie stvorenie, čo vám nasáčkovali do bytu, je poklad o akom ste ani nesnívali. A žiaden strach nie je väčší ako ten, že by ste oň mohli prísť. A takáto láska k vám prišla bez opýtania. V kvantách.
Neviem to pochopiť, nemal ani tri a pol kila a priniesol tony lásky. Je v každom jeho pohľade a úsmeve. Zakaždým keď ma tými drobnými ale silnými ručičkami nevedomky fackuje, šticuje a schuti sa smeje. Zakaždým keď vrieska a kričí o pomoc. Musím tam stáť, lebo ma potrebuje. Potrebuje tú lásku, ktorou ma zahŕňa.
Neviem to úplne pochopiť. Neviem kedy sa to stalo. Ale stalo sa. Akosi automaticky. Je úžasné milovať vlastné dieťa. Milovať a bodka. Bez výhrad.
















