reklama

Chyť sa ma

Chytiť sa niečoho nového znamená pustiť to staré. Pustiť to staré. To také nedávne, ale dávne. To také krásne, ale smutné. To čo už má byť za mnou. Pustiť to staré a chytiť sa toho nového. Ľahká rovnica. Chyť sa ma! Ja o to stojím. Ja to chcem riskovať. Chcem to skúsiť. Chyť sa ma! Jedna pieseň to krásne vystihuje. Koľkokrát sa mi myšlienka tlačí na jazyk a v tom ju vysloví niekto iný, sformulovanú presne tak ako mi ide hlavou, alebo ešte lepšie, ešte výstižnejšie, ešte plnšie, precízne, až tak, že to bolí, zarezáva sa do mozgu a bolí, vkráda sa do srdca a bolí, príšerne bolí. Až je telo také plné, že mu vyhŕknu slzy. Slané slzy tečúce po lícach, do úst. A štípu. Opuchne mi nos a sčervenám a soplím a plačem a neviem to zastaviť. Telo neposlúcha hlavu, srdce sa tvári, že nie je moje. Je tvoje. Je jeho. Je moje. Vráť sa. Aj slzy sú len voda. Idem ďalej. A si tu ty. A nie si tu. A kde som ja?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Už asi nie si. Dobojované.

Ako si priznať, že už je koniec? Ako vedieť, že je to správne? Ako vedieť, že teraz nastal ten moment? Že už sa nedá pokračovať, že tu je cieľová stanica, že už sa dá len pozrieť späť a netušiť ako taký pohľad bolí. Ako ísť ďalej?

Po svojich.

Už asi nie si. Naše tiene sa zrazu plazia každý inou stranou.

Len na chvíľu zastavím čas, na chvíľočku a schovám sa niekam pred svetom. Pred tebou. Predo mnou. A moje spomienky na chvíľu odletia, len na chvíľu.

Letím v tej bubline ponad náš dom, ponad mesto, ponad rieku, plávam medzi oblakmi, a vidia ma iba deti, a kývam im, a oni sa smejú, a moja cesta vedie za tebou, za tebou tam predtým, za tebou do dávneho nedávna, a ty sedíš doma, vidím ťa cez okno, a smeješ sa tak ako len ty to vieš, dívaš sa z okna a obloha sa ti zdá taká nádherná, slnko zapadá a maľuje na nebi tak neuveriteľne krásne, čaruje s farbami a obloha je taká červená a slnko sa stráca a pár osamelých oblakov pláva svojou cestou. A moja bublina medzi nimi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zavriem oči a na chvíľu zastavím čas. A vrátim sa. Viem, že sa to nemá, ale vrátim sa. Len na chvíľu. Za tebou...

„Ste tehotná, krvné testy to potvrdili.“

„A je to už celkom isté?“

„HCG je vysoké…“

„Čo to znamená?“

„To je hodnota hormónu, ktorý sa v ženskom organizme zvyšuje počas tehotenstva, ak je nad tisíc, je tehotenstvo potvrdené, vaša hodnota je vysoko nad tisíc.“

Nevedomky sa usmejem. Nechtiac, ale okamžite chtiac. Budeme mať bejby.

Celkom nahá ležím na stole, prikrytá len zelenou nemocničnou plachtou, trasiem sa od zimy, do očí mi svietia neónové lampy, v hlave mi znejú známe melódie z rádia. Okolo mňa sa hemží plno mladých ľudí, každý z nich niečo robí, smejú sa a vtipkujú, že dnes to už asi nezvládnu. Mne sa z toho krúti hlava, chce sa mi vracať a modlím sa, aby to dnes ešte zvládli, zrazu mi ich humor príde absolútne nevhodný, priam čierny. Keď to nezvládnu oni, čo potom ešte len ja. Mladý muž, veľmi pekný, ten ktorý ma viezol na sál, ma otáča a dvíha mi nohy a ja sa strašne hanbím a zrazu nemyslím na nič iné len na to ako ležím nahá na stole pred úplne cudzím, mladým, ešte k tomu pekným mužom, strašne sa hanbím, určite sa až červenám. To snáď ani nie je pravda. Od hladu mi škvŕka v žalúdku, od smädu ani neotvorím ústa, také sú vyschnuté, od strachu ani nemyslím na bolesti. Dvaja, najskôr medici, on a ona sa skláňajú nad mojou tvárou a rovno pred mojimi očami flirtujú, áno, svet lásku má, to je síce fajn, ale ja tu práve umieram.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Zavrite oči slečna, nebojte sa, za chvíľu to máte za sebou, zobudíte sa a bude po tom, len kľudne zavrite oči a trochu si pospite, žiaden strach.“

Usmieva sa a prikladá mi na tvár masku, ide z nej akýsi plyn, narkóza, rozkašlem sa ako starý tuhý fajčiar a spôsobím tým v operačnej sále vlnu smiechu. Je to zvláštne. Oni sa smejú a ja som sa za celý svoj takmer dvadsaťtriročný život tak nebála. Nikdy som sa tak strašne nebála. Nikdy som sa tak nebála, že tá neónová lampa je to posledné, čo vo svojom živote vidím. Zdalo sa mi že stojím na prahu smrti, že nikdy neviem čo sa môže stať, že sa už možno nepreberiem. Znie to asi skutočne pateticky, ale keď sa zo všetkých síl, ktoré vám zostali snažíte držať otvorené oči a nejaká neviditeľná sila vám ich zatláča tak silno až vás premôže, vtedy je ten pocit toľkého strachu asi celkom normálny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom už neviem.

Otvorila som oči ležiac nahá na stole, triasla som sa od zimy až tak, že mi drkotali zuby, mala som pocit, že si ich jeden o druhý povybíjam. Po lícach mi tiekli slzy, zmočili mi celú tvár, všetko ma príšerne bolelo. V kŕči som sa triasla, plakala od bolesti a už z polosuchej gázy na perách som sa snažila vycucnúť aspoň jedinú kvapku vody.

Injekcia zastavila bolesť a nič iné si nepamätám. Znova som sa prebrala až na pooperačnom oddelení, vedľa mňa iná pacientka zvierajúca sa v kŕčoch, ale so šťastným výrazom na perách, čo tam po bolesti. Brucho som mala pozašívané, na pravej strane zo mňa trčala hadička na odvod krvi, z mechúra na odvod inej telesnej tekutiny a do ruky mi po kvapkách tiekla infúziou tekutá strava. Naplo ma a okamžite som to nič v žalúdku vydávila na vankúš. Sestričku to veľmi nepotešilo. Prezliekla obliečku, dala sa mi napiť slamkou z pohára a tento krát mi ešte stihla priložiť k ústam nemocničnú misku na druhú dávku zo žalúdka. Jeden jediný pohyb a umierala som od bolesti, v živote by mi nenapadlo pri akom, hoci len tom najmenšom pohybe pracujú brušné svaly. Sestričku však moja bieda nijako netrápila zdvihla ma na nohy čo to dalo a poďme chodiť, snáď si nemyslím, že tu budem len tak vylihovať, miesta je málo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď si prišiel a videl ma, musela som vyzerať hrozne zle, taký si mal výraz v tvári.

V sobotu pôjdem domov. V sobotu sa ide do Álp. V sobotu do Álp pôjdeš sám. V pondelok mi vyberú štichy.

…. Excízia úspešná. Mola z pravého vajíčkovodu odstránená. Pacientka nekrváca……..

Mola?

Naše bejby skončilo v smetnom koši.

Stále sa dívaš z okna, hoci slnko už zapadlo, obloha je ešte stále červená, pomaly zružovie, je až nechutne gýčová a pri tom taká krásna. Sledujem ťa spomedzi oblakov plávajúc vo svojej bubline. Rozmýšľam či sa priblížiť a zaklopať ti na okno. Zavolať na teba, dotknúť sa ťa, pripútať tvoj pohľad k môjmu a rozliať sa pred tebou ako kolomaž. Bolí to, nesmiem sa vracať späť, čaká nás niečo iné, niečo nové. Len vystrieť ruku a chytiť sa. Aké ľahké. A aké neuveriteľne nemožné. Stále tak neuveriteľne nemožné. Stále ťa mám plnú hlavu. Stále si so mnou. Ešte stále. Stále.

Slzy sa mi derú z očí a páli ma koža, sú strašne slané a štípu. Vráťme sa. Alebo radšej nie.

A ty?

"…fakt bojujem….. srdce verzus rozum, nevyhráva nikto, srdce ťa miluje, rozum zas na teba myslí…. V takýchto chvíľach myslím na to, či sa oplatí niekomu otvárať, dať mu srdce na dlaň, keď ten koniec je takýto trpký, mám pocit, že teraz pred tebou stojím úplne nahý a ty sa iba smeješ… . Myšlienky, ktoré neviem dostať z hlavy, tak sakra prečo tam sú, keby mi to malo byť všetko jedno, prečo na teba stále myslím, keď o teba nemám záujem? prečo sa to všetko deje…tisíc krát by som ti zavolal…"

Tisíc krát by som ti zavolala…

Oh my baby, don’t cry. Oh my babe, just say good bye. Oh no baby, don’t cry. Oh my baby, at least we’ve tried. At least we’ve tried to make it. And we’ve lost it. I’ll remember your smile. Oh my baby, please don’t cry. Oh my babe, just say good bye.




Jana Hoffstädter - Hoschek

Jana Hoffstädter - Hoschek

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

janička (to jej vymyslela uschi).niekedy má pocit, že je z inej planéty. Zoznam autorových rubrík:  o svetefutbalknižkymňamkymôj svetfilmycestou po Európenezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu