Keď je chlap agresívny a bije ženu, treba od neho odísť. Odísť, nikdy sa nevracať, zavrieť sa sebou navždy dvere. Easy. Problém nepríjemný, ale vyriešený. Jednoduché? Tak prečo potom pre niekoho nie je až také ľahké odísť a zavrieť navždy dvere? Prečo potom toľko žien naďalej v tichosti trpí a znáša doma bolesť? Prečo sa nechajú psychicky aj fyzicky týrať a neodídu? Je možné, že si medzičasom myslia, že ich život je normálny, že to tak chodí, a že za všetko vlastne môžu ony? pokračovanie článku
Sedím dnes ráno za počítačom, pracujem, a zrazu začujem zvonku zvuk motorovej píly. Otočím hlavu smerom k oknu, popred ktoré mi v tom momente, rovno pred očami, letí k zemi strom. Vybehla som na balkón, v župane a bosá a kričím čo sa deje. Dole vo dvore nastúpená čata chlapov ako hora, oháňajúc sa motorovými pílami, rúbajúc naše krásne staré smreky. pokračovanie článku
Mám teraz pocit ako keby som šla do Pošty pre teba, ale idem len na blog, ešte že tak. Do Pošty pre teba by som nešla. Fakt nie. Ale o to vôbec nejde. pokračovanie článku
Chytiť sa niečoho nového znamená pustiť to staré. Pustiť to staré. To také nedávne, ale dávne. To také krásne, ale smutné. To čo už má byť za mnou. Pustiť to staré a chytiť sa toho nového. Ľahká rovnica. Chyť sa ma! Ja o to stojím. Ja to chcem riskovať. Chcem to skúsiť. Chcem pre teba všetko riskovať. Chyť sa ma! Jedna pieseň to krásne vystihuje. Koľkokrát sa mi myšlienka tlačí na jazyk a v tom ju vysloví niekto iný, sformulovanú presne tak ako mi ide hlavou, alebo ešte lepšie, ešte výstižnejšie, ešte plnšie, precízne, až tak, že to bolí, zarezáva sa do mozgu a bolí, vkráda sa do srdca a bolí, príšerne bolí. Až je telo také plné, že mu vyhŕknu slzy. Slané slzy tečúce po lícach, do úst. A štípu. Opuchne mi nos a sčervenám a soplím a plačem a neviem to zastaviť. Telo neposlúcha hlavu, srdce sa tvári, že nie je moje. Je tvoje. Je jeho. Je moje. Vráť sa. Aj slzy sú len voda. Idem ďalej. A si tu ty. A nie si tu. A kde som ja? pokračovanie článku
Takže už sa to začína. Posledná výhovorka sú štátnice. A potom začína ten život. Ten takzvaný ozajstný život. Do kelu, čo s ním? Dnes teda mám taký deň, že si môžem celkom nahlas púšťať hudbu a vyvreskovať s Alanis Morissette You oughta know a prekladať knižky do novej police čo sme vymákli v partijovke dole v IKEI a piť pri tom slabú bielu kávu a variť tofu na večeru. Kvety som už dala do vázy, aj som im pristrihla konce, lebo že vraj potom dlhšie vydržia. Predala mi ich taká babička z južného Slovenska a za polovičnú cenu, lebo sa už strašne ponáhľala domov. V kuchyni je hora neumytého riadu a plesnivé stonky muškátov čo márne čakali, že sa dožijú kochlíka s hlinou, a že nebudú musieť umierať v hrnčeku vody, keď im ešte nedávno bolo tak dobre u susedky na balkóne. Aj všetky bylinky mi vymreli. Tak ja neviem či budem schopná vychovávať dieťa, keď mi kapú kvety. pokračovanie článku
Toto síce nie je žiadny nový objav, ale je z radu tých, ktoré môžete objaviť aj viac krát. Nie, že Edison vynašiel žiarovku a Graham Bell telefón a všetci ostatní už mali smolu a museli hľadať niečo iné. Toto vám je vec, ktorú môže objaviť ktokoľvek a akokoľvek často chce. pokračovanie článku
janička (to jej vymyslela uschi). niekedy má pocit, že je z inej planéty.
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
