Neviem to pochopiť. Postavia, respektíve položia, pred vás cudzieho človeka, nasáčkujú vám ho do bytu a on zmení celý váš doterajší život, pričom vás nenechá spať a vycucne z vás všetok vápnik aj energiu. Ešte ani neviete akej je povahy, len tušíte, že je vám asi podobný – hlučný a tvrdohlavý. Poznáte ho len pár mesiacov, nevie sám jesť, ísť na záchod, nevie chodiť ani hovoriť. A napriek tomu vás zaplavujú také šialené pocity, že ich nedokážete slovami opísať. pokračovanie článku
Edovi idú zuby. Strašne sa pritom trápi, chúďatko moje. Má polroka preč a vo vrecku prvý diplom z plávania. Keď s ním bol plávať tatino, skočil mu z dosky po hlave rovno do vody. Bez mihnutia oka. Keď ho otec jedným ťahom vylovil, Edo fičal ďalej dúfajúc, že jeho výkon každý zaregistroval.
Najnovšie presedlal do šporťáku. Razom je dobre aj v kočíku. Sedí v ňom jak päť peňazí a okukuje svet. Len nech ma Boh chráni, aby som na chvíľu poľavila v chôdzi.
Relaxuje ležiac na boku a trieska okolo seba hračkami. Čím väčší hurhaj tým lepšie. Čím vyššie ho vyhadzujem, tým väčšia sranda. Rehoce sa, keď niekto píše na starom písacom stroji.
Už nejaký ten piatok papá zeleninu, ovocie a mäso a dvíha sa na nohy. Štvornožkovať? Načo. Rovno chodiť.
Keby prespal celú noc, bol by dokonalý. Ale dokonalosť je predsa nudná. Keby bol čo len trochu menej akčný, ani by to nebol on. Máme veselé, spoločenské dieťa. Je úžasný. Se vším všudy.
Leto končí. Rána sú už chladné.
Mesto sa ale zobúdza ako každý iný deň. Hviezdoslav stále sedí na bobku a píše perom. Ozajstným perom.
Lekárka tvrdí, že už možem mať aj druhé dieťa. Vraj osprostieť stačí raz za život.
To prvé doma asistuje otcovi pri raňajkách, kým ja sa prechádzam ranným oparom rannej Bratislavy. Obchody otvárajú prevádzky, kaviarne vyťahujú stoly. S úsmevom na tvári, bezkofeinové latte v ruke. Je horké, melta s mliekom chutí ináč.
Zachvíľu doma výmena stráží. Krásny deň pred nami.
Podľa jedného z Murphyho zákonov sa "vedľajší rad vždy pohybuje rýchlejšie", podľa mňa zase "vedľajší kočík nereve".
Plán užívať si materskú, veď je to dovolenka, (?!) je jedna vec a realita je vec druhá. pokračovanie článku
Leží v sede v lehátku pod hrkotajúcimi hračkami, každú chvíľu mu vypadne dudlík a spustí rev. Očervenie bleskurýchle, a keď ho nechám chvíľu čakať vytlačí aj zo dve slzy. Na čele ma natretú bielu gebuzínu, plešatie smerom od predu dozadu a vyvaľuje oči. Cez deň ich zavrie málokedy a ešte pred pár dňami ich dokázal držať otvorené aj do jednej v noci. Bol jediný v rodine. Rodičia naňho dávali pozor polospiaci.
Má šesť týždňov, štyri kilá a tenké nožky s priveľkými chodidlami. Po mame. pokračovanie článku
Programovo sa nastaviť na dobrú náladu je nadľudský výkon. Zvlášť v prípade, keď vaše dieťa nie a nie prísť na tento svet. Začnete sa zamýšľať nad tým, že to určite máte na svedomí. Po prvé, príliš veľa jete a kto by chcel prísť o taký luxus. Po druhé, príliš veľa nadávate na túto vládu, kto by s ňou teda chcel mať tú česť. Po tretie, sami nie vždy dodržujete termíny, tak čo vlastne chcete. pokračovanie článku
Konečne to naša milovaná triedna nejak zariadila a na poslednej diskotéke som tancovala s Marekom. Všetky sme boli doňho buchnuté. On bol na striedačku buchnutý snáď do každej z nás. Do mňa bol vtedy. V škole prírode v Krpáčove. Písali sme si lístočky a posieli si ich na špagáte z balkóna na balkón spolu s čokoládovým bonbónmi čo ostali po Vianociach. Sánkovali sme sa v jednych boboch a na súťaži o najlepší pár sme nakoniec prehrali, lebo sme nevedeli, že najbližšia zimná olympiáda bude v Albertville. Napísali sme kde bude letná, aby sme neboli za úplnych neznalcov športu, ale k víťazstvu nám to nepomohlo.
Tá posledná diskotéka bola splneným snom, lebo sme sa pri slaďáku normálne držali. Paže napnuté, že sme na seba ledva dočiahli, ale držali sme sa. Škoda, že tá diskoška trvala tak krátko a hrali tak málo slaďákov. Na druhý deň však bolo treba vyraziť domov už o šiestej ráno. Nikto nevedel prečo. pokračovanie článku
Na celom tehotenstve je stobodovo najlepšie to, že nemám krámy. Niektoré mamy čakateľky síce možno budú oponovať, že ešte lepšie sú pohyby bábätka, ale my tak ďaleko ešte nie sme.Končíme práve štvrtý mesiac a o pár dní sa prehupneme do piateho. Bábo ešte nekope. pokračovanie článku
„Zvalil sa na mna cely rok. Nevladzem sa ani pohnut. Ale kym nevyliezam z postele, nemam teplotu. Tentokrat ma moje telo donutilo lezat, ale je to vcelku prijemne.“ Táto esemeska mi dnes prišla od Elen. A to sa divím, že ju to jej 45-kilové telo nedonútilo ležať už aspoň desaťkrát počas toho roku, čo ju práve zavalil. Ja som vtedy tajne bojovala so spolucestujúcimi v kupé, aby sem tam nechali otvorené dvere a mohli sme všetci aspoň dýchať, keď už natiahnuť si nohy jednoducho nešlo. pokračovanie článku
Vystupujúc dnes pred domom z trolejbusu ma zozadu zasiahla horúca polievka. Mladá pankáčka v slamenom klobúku so sýto-červenými ústami ako z ruského filmu. Rádoby Lolita si v trolejbuse pochutnávala na čínskej instantnej polievke v umelohmotnom vandlíku a zaiste si pripadla nedbalo elegantná a strašne cool. Ja naozaj neviem ako, ale zrazu som mala ruku po lakeť v tom vandli a po chrbte mi stekala horúca instantná zmes. Dnes, celý deň mierne apatická, som sa ani nestihla rozčúliť. Len som sa začudovane dívala z okna ako Lolite polievka na zastávke ďalej náramne chutí, hoci sa v nej vykúpala moja celá, nemôžem povedať, že čistá ruka. Nuž, inú polievku nemala. pokračovanie článku
A tak sme sa v máji nasťahovali do vlastného. Pochytíme sa len zriedkakedy, práve naopak nám spolužitie ide úplne výborne... hmm, "spolužitie" to znie ako tá maďarská politická strana. Nie, že by som mala niečo proti Maďarom, ale znie to divne. Tak teda radšej, býva sa nám úplne super! Až ma pri písaní týchto riadkov napadá, či to nie je nejaké ticho pred búrkou. Dúfam, že nie je, ešte stále sa mi totiž chce veriť, že všetko nemusí byť zlé, že veci môžu byť aj dobré. Že každý si je sám strojcom svojho šťastia. Že nás táto hnusná plytká "kultúra" čo sa na nás odvšadiaľ valí, nezničí. Že sa môžem tešiť z rannej kávy a podvečerného štrngotu kľúčov vo dverách. Že to tak má byť. pokračovanie článku
Tak trošku súkromný odkaz. Ale na blogu, takže sa kľudne pozrite... či nie ste náhodou aj vy príliš dospelí. pokračovanie článku
Naši boli za mladi najprv dlho najlepší kamaráti a potom sa do seba pravdepodobne zaľúbili. Tento malý detail nemám overený. A už vôbec netuším, ako im to klapalo v posteli. Či medzi nimi vôbec niekedy vzplanula vášeň a romantika, to sa dnes už asi nedozviem. Pravdupovediac, častejšie ako o vzťahu mojich rodičov som počúvala historky o istom Nemcovi, s ktorým sa moja mama v úplnom rozpuku svojej mladosti, začiatkom sedemdesiatych rokov, zoznámila v Prahe priamo na Karlovom moste, tým najromantickejším spôsobom: ich telá sa svojvoľne našli a ostali niekoľko minút visieť jedno na druhom, zachytené maminým gombíkom v jeho supermodernom štrikovanom svetri. Tento mladý muž jej posielal ruže cez Budapešť, a keď sa prišiel lyžovať do Tatier, priviedol svojich nemeckých priateľov, aby so sebou mohla vziať aj kamarátky. Písal jej básne a chutila mu slovenská strava. Potom sa love story končí, lebo ponuku emigrovať moja mama odmietla. pokračovanie článku
janička (to jej vymyslela uschi). niekedy má pocit, že je z inej planéty.
| << < Marec 2010 > >> | ||||||
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 01 | 02 | 03 | 04 | 05 | 06 | 07 |
| 08 | 09 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 |
| 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
| 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 |
| 29 | 30 | 31 | ||||
