Bloghttp://hoffstadterova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskRáno (hoffstadterova)Leto končí. Rána sú už chladné. Mesto sa ale zobúdza ako každý iný deň. Hviezdoslav stále sedí na bobku a píše perom. Ozajstným perom. Lekárka tvrdí, že už možem mať aj druhé dieťa. Vraj osprostieť stačí raz za život. To prvé doma asistuje otcovi pri raňajkách, kým ja sa prechádzam ranným oparom rannej Bratislavy. Obchody otvárajú prevádzky, kaviarne vyťahujú stoly. S úsmevom na tvári, bezkofeinové latte v ruke. Je horké, melta s mliekom chutí ináč. Zachvíľu doma výmena stráží. Krásny deň pred nami.Tue, 26 Aug 2008 09:39:08 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/161810/Rano.html?ref=rssBlbá nálada (hoffstadterova)Programovo sa nastaviť na dobrú náladu je nadľudský výkon. Zvlášť v prípade, keď vaše dieťa nie a nie prísť na tento svet. Začnete sa zamýšľať nad tým, že to určite máte na svedomí. Po prvé, príliš veľa jete a kto by chcel prísť o taký luxus. Po druhé, príliš veľa nadávate na túto vládu, kto by s ňou teda chcel mať tú česť. Po tretie, sami nie vždy dodržujete termíny, tak čo vlastne chcete.Fri, 11 Apr 2008 10:27:24 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/142768/Blba-nalada.html?ref=rssChyba bude na trase (hoffstadterova)Vystupujúc dnes pred domom z trolejbusu ma zozadu zasiahla horúca polievka. Mladá pankáčka v slamenom klobúku so sýto-červenými ústami ako z ruského filmu. Rádoby Lolita si v trolejbuse pochutnávala na čínskej instantnej polievke v umelohmotnom vandlíku a zaiste si pripadla nedbalo elegantná a strašne cool. Ja naozaj neviem ako, ale zrazu som mala ruku po lakeť v tom vandli a po chrbte mi stekala horúca instantná zmes. Dnes, celý deň mierne apatická, som sa ani nestihla rozčúliť. Len som sa začudovane dívala z okna ako Lolite polievka na zastávke ďalej náramne chutí, hoci sa v nej vykúpala moja celá, nemôžem povedať, že čistá ruka. Nuž, inú polievku nemala.Wed, 12 Jul 2006 22:09:48 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/55112/Chyba-bude-na-trase.html?ref=rssBité neodídu? (hoffstadterova)Keď je chlap agresívny a bije ženu, treba od neho odísť. Odísť, nikdy sa nevracať, zavrieť sa sebou navždy dvere. Easy. Problém nepríjemný, ale vyriešený. Jednoduché? Tak prečo potom pre niekoho nie je až také ľahké odísť a zavrieť navždy dvere? Prečo potom toľko žien naďalej v tichosti trpí a znáša doma bolesť? Prečo sa nechajú psychicky aj fyzicky týrať a neodídu? Je možné, že si medzičasom myslia, že ich život je normálny, že to tak chodí, a že za všetko vlastne môžu ony?Tue, 09 May 2006 15:13:30 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/47636/Bite-neodidu.html?ref=rssAmerické deti, bublinková minerálka a ja (III.časť) (hoffstadterova)Skôr ako som sa stretla s talianskym šoférom Luigim, mala som šťastie na iného, na jeho presný opak. Spočiatku sa mi zdalo, že ma našiel anjel strážny a konečne vyšlo slnko. V Londýne totiž vládlo čisto londýnske počasie. Lenže nie je všetko zlato čo sa blyští, bárs by bolo zo Spojených Emirátov. Ach jo, tak sme teda v Paríži. V mojom milovanom Paríži. Ale nemuseli sme byť.Sun, 08 Jan 2006 19:43:30 +0100http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/31651/Americke-deti-bublinkova-mineralka-a-ja-IIIcast.html?ref=rssAmerické deti, bublinková minerálka a ja (II. časť) (hoffstadterova)Toho krásneho 15 ročného černocha som na anglickom "kontinente" jednoducho nemohla nechať. Do Francúzska ho musím dostať. Lenže mi to prekazilo všetky plány. Noo, plány.... to vám je taká improvizácia, že sa len ťažko dá plánovať. Áno, program je fixný, ale nikdy neviete čo sa prihodí. Najprv musíte zohnať šoféra a autobus. Zistíte, bleskurýchle, že "coach" neznamená len tréner, ale taktiež autobus. Zavolať do coach parku a zohnať z asi deväťdesiatich autobusov ten váš. Je tam na letisku taký minitelefónik, ktorý ale fakt funguje a tak zahlásite meno šoféra a on by sa mal za chvíľu zjaviť na rampe. Tak som sa rozbehla po mojich štyridsať detí a šup ho na rampu. Na rampe stáli štyri autobusy. Takže nakoniec si šofér našiel nás, lebo on predsa len vedel, že hľadá americké deti.Fri, 16 Dec 2005 23:14:28 +0100http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/29399/Americke-deti-bublinkova-mineralka-a-ja-II-cast.html?ref=rssAmerické deti, bublinková minerálka a ja (hoffstadterova)Prileteli do Londýna bolo ich štyridsať plus štyria učitelia, takzvaní "shepherds". Mali medzi pätnástym a osemnástym rokom života a boli z Ameriky. Teda z USA. Za tri týždne ich zase priletelo štyridsať a s nimi štyria "shepherds", tento krát do Atén, tiež boli z USA, ale mali medzi dvanástym a štrnástym rokom života, takzvaní "juniors". Moja úloha (v pozícii nazývanej "delegation manager") bola, previesť všetkých tých Američanov bez úhony naprieč Európou, z londýnskeho letiska na aténske a potom z aténskeho na londýnske. To všetko pomocou autobusu, metra, rýchlovlaku popod La Manche, autobusu, spacieho vlaku, lode, gondoly, lode, autobusu, lode (obrovskej) a zase autobusu a potom v opačnom poradí. Plus po vlastných nohách veľa, veľa kilometrov. Štyridsať tínedžerov a ich tlsté učiteľky tri týždne zo severu na juh a štyridsať detí a ich napodiv nie tlsté učiteľky tri týždne z juhu na sever. Namáhavá zábava nadovšetko.Tue, 22 Nov 2005 17:06:36 +0100http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/26735/Americke-deti-bublinkova-mineralka-a-ja.html?ref=rssZa každú žltú 50 000 (hoffstadterova)Hrajú nič moc a nakoniec to ešte všetko zvalia na rozhodcu, pomyslela som si v začiatku zápasu. Vinníka predsa treba nájsť čím skôr, no nie? Lenže akonáhle ten rozhodca odpískal žltú kartu už neviem komu, tesne pred šestnástkou, hoci náš sa Španiela ani len nedotkol, začala som sa hnevať aj ja, a napadlo mi, že to asi nebude len tak, s tým nadávaním na rozhodcu.Sun, 13 Nov 2005 09:53:24 +0100http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/25749/Za-kazdu-zltu-50-000.html?ref=rssČo s tým (hoffstadterova)Pán Spišiak, Viceprezident policajného zboru, teda aspoň myslím, a ak to komolím ospravedlňujem sa, ale všetci vieme o koho ide, sa vyjadril v tom zmysle, že bol zorganizovaný pochod proti rasizmu, hoci bol zavraždený biely Slovák, príslušník väčšiny (na Slovensku) a nie človek inej farby pleti. Ak sa ublíži niekomu "farebnému", vtedy sa nikto nebúri. A pán Spišiak má, žiaľ, pravdu, ale určite zato netreba viniť organizátorov pochodu. Ja si myslím, že ide o našu spoločnosť. Je to smutné, ale je to tak. Ak ublížia alebo dokonca zabijú Róma, či človeka –cudzinca, "farebného", "šikmo-okého", proste iného, nikoho to nerozruší. Rómovia nikoho nezaujímajú, sú to predsa len cigáni. Vyzerá to tak, že sa musela stať takáto tragédia, aby to Slovenskom pohlo. Je to kruté. Videla som jeden dokument o cudzincoch žijúcich na Slovensku, ktorí tu pracujú a majú rodinu. Ktorí sa tu zaľúbili a ostali tu žiť. A nežije sa im tu ľahko. Väčšina z nich povedala, zvykli sme si, zvykli sme si na útoky, ale čo naše deti. Bojíme sa o ne, oni sa boja chodiť do školy, na ihrisko, von. Rómovia, tá tak strašne nechcená skupina ľudí (ľudí!!!!) aj oni sa boja. A strach je zlá vec. TerFri, 11 Nov 2005 10:37:20 +0100http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/25545/Co-s-tym.html?ref=rssSay thank you! (hoffstadterova)Len krátko. Rozmýšľala som ako to urobiť. Kliknúť na karmu by mi určite bolo vykričané do ksichtu. Tak inak. Ak máte ten pocit, napíšte do diskusie ďakujem a podpíšte sa. Za to, že sa našiel človek, ktorý zorganizoval včerajší pochod proti rasizmu.Thu, 10 Nov 2005 10:52:49 +0100http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/25439/Say-thank-you.html?ref=rssKašlime na dejiny, predĺžený víkend je lepší (hoffstadterova)Dnešní prváčikovia vôbec netušia, že 1. september je prvým školským dňom. Teda vlastne býval. Dnes je to Deň ústavy, o tom sa určite neskôr budú učiť. Ja som bola z tých šťastnejších, ktorí do školy každoročne chodili 1. septembra, a z tých dvojnásobne šťastnejších, lebo ma tam vždy čakal plný stôl zošitov, pier a farbičiek. Najlepšie bolo, keď som mala službu a mohla som pár minút pred koncom hodiny utekať dolu do jedálne po kýbel mlieka. Mlieko v plastikových sáčkoch. Nič moc, kakao bolo oveľa lepšie, ale bývalo len občas. Dnes je uz všetko inak. 1.septembra sa oslavuje Deň vzniku Slovenskej republiky. Ale počkať, neoslavujeme vznik Slovenska nahodou 1. januára?Fri, 28 Oct 2005 14:25:26 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/22628/Kaslime-na-dejiny-predlzeny-vikend-je-lepsi.html?ref=rssAdieu, Vienna (hoffstadterova)Do Viedne prišla jeseň. Na Ringu padajú listy a ráno o ôsmej je vo Viedni chladnejšie ako v Bratislave, keď o pol siedmej odchádzam z domu. Aj rukavice by som zniesla. Ale behom dňa sa tak nádherne vyčasí, vylezie slniečko a padá pomedzi konáre stromov na ulicu. Sem-tam sa odrazí od okna starej električky a rozpŕchne sa všade navôkol. Normálne prší zlatý, slnečný dážď a ja letím zo stanice do školy pešo. Stý, alebo dvestý krát. A tých pár krát, čo ma ešte čaká, sa dá porátať na prstoch jednej ruky. Tak teda adieu, Vienna.Thu, 13 Oct 2005 16:44:01 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/22834/Adieu-Vienna.html?ref=rssVeľmi osobné (hoffstadterova)Mám teraz pocit ako keby som šla do Pošty pre teba, ale idem len na blog, ešte že tak. Do Pošty pre teba by som nešla. Fakt nie. Ale o to vôbec nejde.Thu, 29 Sep 2005 19:32:15 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/21751/Velmi-osobne.html?ref=rssChyť sa ma (hoffstadterova)Chytiť sa niečoho nového znamená pustiť to staré. Pustiť to staré. To také nedávne, ale dávne. To také krásne, ale smutné. To čo už má byť za mnou. Pustiť to staré a chytiť sa toho nového. Ľahká rovnica. Chyť sa ma! Ja o to stojím. Ja to chcem riskovať. Chcem to skúsiť. Chyť sa ma! Jedna pieseň to krásne vystihuje. Koľkokrát sa mi myšlienka tlačí na jazyk a v tom ju vysloví niekto iný, sformulovanú presne tak ako mi ide hlavou, alebo ešte lepšie, ešte výstižnejšie, ešte plnšie, precízne, až tak, že to bolí, zarezáva sa do mozgu a bolí, vkráda sa do srdca a bolí, príšerne bolí. Až je telo také plné, že mu vyhŕknu slzy. Slané slzy tečúce po lícach, do úst. A štípu. Opuchne mi nos a sčervenám a soplím a plačem a neviem to zastaviť. Telo neposlúcha hlavu, srdce sa tvári, že nie je moje. Je tvoje. Je jeho. Je moje. Vráť sa. Aj slzy sú len voda. Idem ďalej. A si tu ty. A nie si tu. A kde som ja?Tue, 27 Sep 2005 13:18:33 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/21565/Chyt-sa-ma.html?ref=rssYou have made my day (hoffstadterova)Toto síce nie je žiadny nový objav, ale je z radu tých, ktoré môžete objaviť aj viac krát. Nie, že Edison vynašiel žiarovku a Graham Bell telefón a všetci ostatní už mali smolu a museli hľadať niečo iné. Toto vám je vec, ktorú môže objaviť ktokoľvek a akokoľvek často chce.Tue, 06 Sep 2005 15:14:18 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/20066/You-have-made-my-day.html?ref=rssČo vám budem hovoriť... (hoffstadterova)Niektorí z vás už vedia, že píšem diplomovku na tému integrácie Rómskej menšiny medzi nás väčšinu. Sľúbila som, že podám správu, keď sa vrátim z terénu. Bola som teda na východe, navštívila som pár osád, stretla sa s ľuďmi, ktorí denne pracujú a snažia sa, aby Rómom bolo lepšie, a hlavne, aby sa o to oni sami snažili. Cesta do Michaloviec vlakom je fakt dlhá a strašne z toho bolí zadok, ale stálo to zato a išla by som znova.Fri, 26 Aug 2005 15:30:37 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/19289/Co-vam-budem-hovorit.html?ref=rssOkno naproti (hoffstadterova)Film Okno naproti dnes už v kinách nebeží (možno v kluboch), ale ľahko ho zoženiete na DVD, alebo na sieti, ale vo videopožičovni, alebo ho majú vaši kamaráti..... tu je maličká recenzia.Fri, 19 Aug 2005 11:12:48 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/18715/Okno-naproti.html?ref=rssnaši Rómovia- čo vy na to? ja toto... (hoffstadterova)píšem diplomovú prácu o Rómoch. materiálu mám už nazbieraného kopec, stretla som sa už s viacerými odborníkmi, čítam rôzne knihy, už sa len do toho pustiť. rozbieham sa už mesiac, trpím však momentálne syndrómom posledného leta študenta na voľnej nohe a tak si to leto, skôr než začne hard life ešte kúsok užívam. v poslednej dobe som sa dostala do viacerých diskusií o našej Rómskej menšine. niekto sa ma spýta o čomže píšem diplomovú prácu a už to fičí. aj minule na guláši sme sa rozrečnili. a tak si tvorím názor, potichu skúmam a pozorujem čo si tí ľudia okolo mňa vlastne o tých našich Rómoch myslia. možno sa mi podarí zachytiť aj pár vašich názorov. vo viedni, kde študujem si o nás myslia (samozrejme nie všetci, ja nerada generalizujem, píšem o tom čo sa do uší dostalo mne), takže mne sa dostalo do uší, v rakúsku, že pre tých Rómov nerobíme skoro nič. viete, oni sú tam veľmi liberálni. ale v skutočnosti vedia o veci pramálo.Fri, 05 Aug 2005 11:49:49 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/17546/nasi-Romovia-co-vy-na-to-ja-toto.html?ref=rssženská obriezka - detaily k Waris, voľný preklad (hoffstadterova)... mám päť rokov a sedím na kameni v mojom rodnom Somálsku. Je skoro ráno a mám strach. Mama mi sedí za chrbtom, objíma ma nohami a do úst mi vkladá kúsok akéhosi koreňa, aby som si od bolesti neodhryzla jazyk."waris", vraví "vieš, že ťa neudržím, som tu s tebou sama, buď poslušná a odvážna a budeš to mať zachvíľu za sebou." vidím handry tej starej ženskej, pohľad jej mŕtvych očí, tašku z koberca a jej dlhé prsty, ktorými z tašky vyberá zlomenú žiletku. vidím na nej zaschnutú krv.Thu, 04 Aug 2005 17:13:36 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/17486/zenska-obriezka-detaily-k-Waris-volny-preklad.html?ref=rssWaris Dirie - Desert Flower (hoffstadterova)V Afrike žijú ľudia, ktorí nevedia kedy sa narodili, lebo nevedia čo je to kalendár, čo sú hodinky, ako funguje splachovací záchod a za vodou putujú aj tri dni bosí púšťou. Ženám odstraňujú genitálie a to hoc ostrým kameňom niekde v buši. Aj o tomto je životný príbeh Waris Dirie, svetovej topmodelky, dnes zvláštnej vyslankyne OSN, obhajujúcej práva najmä afrických žien.Thu, 04 Aug 2005 13:19:40 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/17461/Waris-Dirie-Desert-Flower.html?ref=rssŽenský pohľad na futbal (hoffstadterova)Mala som možnosť dostať sa vo svojich nedávno oslávených 25 rokoch na svoj prvý futbalový zápas. Nemôžem povedať, že ma ako zástupcu ženského pohlavia futbal vôbec nebaví. Nie je to síce môj najobľúbenejší šport, ale dobrý zápas si pozriem rada. Dobré zápasy ale väčšinou, ako mi asi dáte za pravdu, bežia v televízii. Naša liga zatiaľ za až tak veľa nestojí. Napriek tomu samozrejme aj víťazi našej ligy nastupujú v medzinárodných súťažiach ako sú napríklad Pohár UEFA alebo Liga majstrov. A niekedy sa na to dá pozerať. Na zápas Celticu s Artmediou v Bratislave dokonca s radosťou. Ja som sa ocitla na štadióne MŠK Žilina kde sa hral odvetný zápas poháru UEFA, Žilina hrala proti azerbajdžanskému tímu FK Baku. Horšie ako neznesiteľné teplo a smrad pod strechou tribúny boli ale fanúšikovia futbalistov Žiliny. Nestačila som sa diviť kam som sa to dostala.Thu, 04 Aug 2005 11:45:22 +0200http://hoffstadterova.blog.sme.sk/c/17448/Zensky-pohlad-na-futbal.html?ref=rss