Doma môj nastávajúci o život čistil marhule. Za chvíľu mal ísť hrať akúsi laserovú hru a strašne mi chcel pomôcť pri výrobe lekváru. Polievka mi tiekla pomaly po chrbte do gatí, ale spokojne som sa usmiala.
Nato zavolal otec. Tri štvrte roka sa s ním nebavím. Pred pol rokom som ho krátko videla na babkinom pohrebe. A asi pred dvoma mesiacmi mi volal, že zomrel náš milovaný, smradľavý pes.
Môj otec ma strašne štve. A on nechápe prečo, hoci som sa mu to všetkými možnými komunikačnými prostriedkami snažila sto krát vysvetliť. Jednoducho nereaguje.
Keď sa s Marekom v práci o niečom dohadujeme Hugo zvykne povedať, že chyba je na trase, a nie vo vysielači alebo príjmači. Ja fakt neviem kde je chyba. Viem len, že v jednom momente ma to prestalo baviť a prestala som skúšať.
Lenže ako dlho sa to dá vydržať? Otec je otec. Zvlášť otec bývajúc otcom za všetky drobné.
Niekde sa mi stratil a mne z toho býva strašne smutno. Na gastro-entero-neviem-čo nevedia zistiť prečo mávam z čista-jasna kŕče, že sa pri tom málokedy môžem poriadne vystrieť. Možno je to preto, že neviem nájsť strateného otca.
Môj otec mi prebdené noci spočítal, keď opustil našu domácnosť. Aj vtedy ťažko, ale prekusla som nezhody mojich rodičov, ktorí vlastne vôbec nemali nezhody, ale zvýšili čísla rozvodových štatistík. Dospelým ľuďom sa to môže stať, keď spolu zabudnú komunikovať.
Prekusla som spôsob akým odišiel a hrdinsky som tu a tam prehovorila s jeho novou láskou(?). Po mesiacoch ignorácie som to uznala za vhodné. Kto sa mal naňho pozerať. Dokáže sa tváriť tak ukrivdene.
Je to jeho život, tak sa ho všemožne snažím akceptovať.
On ale nikdy nepochopil, prečo chcem ostať pri našom vzťahu a ju do toho neťahať. To je také ťažké pochopiť, že sa nechcem priateliť s niekým kto je odo mňa o dva roky starší a hrozí, že moje dieťa bude neterou, alebo synovcom mojej rovnako starej nevlastnej sestry, alebo brata?
Strašne ma štve, že môj otec je zbabelec. Že mi dvadsať rokov vštepoval zásady morálky, ktoré teraz sám porušuje. Že moju mamu klamal a nikdy jej nepovedal prepáč. Že mi to sľúbil a aj tak to nespravil. Že zabudol ako veľmi ma chcel a teraz na mňa kašle, aj keď on by vám určite tvrdil opak. Štve ma, že sa druhý krát oženil a nikomu o tom nepovedal ani slovo. Že toľko fajčí a zabudol pri tom prečo kedysi fajčiť prestal. Že ma nepočúva. A že si myslí, že sa s ním nebavím kvôli nej.
Štve ma, že nechápe prečo som naštvaná.
Že neocení, že ho stále hľadám, hoci sa tvárim bohvieako.
Zavolal, či sa nemôžeme hneď a zaraz stretnúť. Ide potom na mesiac preč a inokedy nemal čas. Hneď a zaraz to zrovna nešlo.
Bojím sa, že sa mu pri tom jeho mladíckom spôsobe života v päťdesiatich piatich rokoch niečo stane a nestihnem mu vysvetliť ako to celé je. A to ma štve najviac.
Stratil sa mi otec za všetky drobné, čo sa so mnou donekonečna hral s legom, varil nám čínu, čítal moje slohy, vozil ma ráno o piatej na autobus do školy a dve hodiny plnil na chalupe bazén vodou z potoka.